Informácie o území

Nitriansky samosprávny kraj (NSK) s rozlohou 6 344 km2 sa rozprestiera na juhozápadnom Slovensku. Je piatym najväčším krajom z ôsmych krajov Slovenska a zaberá 12,9 % územia Slovenska. Nitriansky kraj hraničí na západe s Trnavským krajom, na severe s Trenčianskym, na východe s Banskobystrickým krajom a na juhu s Maďarskou republikou.

Podľa administratívneho členenia sa územie Nitrianskeho kraja člení na 7 okresov (Topoľčany, Nitra, Zlaté Moravce, Šaľa, Nové Zámky, Komárno a Levice), kde sa nachádza 354 sídiel (15 miest a 339 obcí). Najväčším okresom kraja je Levický okres a najmenším okres Šaľa.

Podľa údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) mal Nitriansky samosprávny kraj k 31.12.2001 (SODB 2001) 713 422 obyvateľov (z toho ženy tvoria 51,7 %) a na 1 km2 pripadá 112 obyvateľov.

Z hľadiska národnostného zloženia žije v kraji cca 69 % slovenskej národnosti, maďarskej 30%, ostatné národnosti predstavujú len nízky percentuálny podiel. Kraj Nitra má zo všetkých krajov Slovenska najväčšie zastúpenie obyvateľov maďarskej menšiny. Najviac obyvateľov maďarskej národnosti je v okrese Komárno.

Na území Nitrianskeho kraja je poľnohospodárstvo plošne najrozšírenejšou aktivitou. Región patrí medzi poľnohospodársky najvyužívanejšie v rámci SR. Má veľmi dobré prírodné i klimatické podmienky pre pestovanie takmer všetkých poľnohospodárskych plodín a pre zabezpečovanie poľnohospodárskej produkcie, preto sa zaraďuje do kategórie poľnohospodársko-potravinárskej.

Pôda NSK sa vzhľadom na jej kvalitu a vhodnú skladbu terénu využíva najmä na poľnohospodárske účely. Hospodárenie na pôde je nevyhnutné posudzovať z hľadiska dlhodobej potravinovej bezpečnosti štátu za situácie, že Slovensko má v rámci Európy jednu z najmenších výmer ornej pôdy na obyvateľa (0,28 ha).

Celková výmera pôdneho fondu kraja je 643 318 ha. Z toho poľnohospodárskej pôdy je 469 910 ha, čo predstavuje 74 % z celkovej plochy kraja, lesná pôda tvorí 15 % (95 147 ha), zastavaná plocha 5% (31 716 ha) a ostatné a nevyužité plochy predstavujú 6 % z celkovej výmery. Z poľnohospodárskej pôdy je najviac zastúpená orná pôda 86, 8%, trvalé trávne porasty 6,2 %, a vinice 2,6 %.

Územie regiónu patrí k málo lesnatým krajom SR. Má charakter poľnohospodárskej krajiny s priemernou lesnatosťou 15,15 %. Nízka lesnatosť je dôsledok nížinnej polohy územia kraja, kde maximum pôdy je intenzívne využívané na poľnohospodársku výrobu. Lesný pôdny fond zaberá 96 075 ha. V zastúpení drevín prevažujú listnaté dreviny 94,9 % a ihličnaté dreviny zaberajú 5,1 %. Za ochranné lesy je vyhlásených 3 278,43 ha (3,41%) a lesy osobitého určenia sa rozprestierajú na ploche 2089, 72 ha (2,17%).

Z geomorfologického hľadiska (Mazúr a Lukniš, 1980) územie Nitrianskeho samosprávneho kraja patrí do Západných Karpát a Západopanónskej panvy a v rámci nich do 2 subprovincií: Malej Dunajskej kotliny a vnútorných Západných Karpát. Malá Dunajská kotlina je na území zastúpená Podunajskou nížinou, ktorá tvorí prevažnú časť územia, so svojimi jednotkami Podunajskou rovinou a Podunajskou pahorkatinou. Na J malou časťou zasahuje do územia Juhoslovenská panva tvorená Ipeľskou kotlinou. Vnútorné Západné Karpaty sú tvorené oblasťami Fatransko-tatranskou (Tríbeč, Považský Inovec), Slovenským stredohorím (Pohronský Inovec, Štiavnické vrchy, Krupinská planina) a Matransko-slanskou (Burda).

Reliéf kraja je prevažne rovinný a nížinný. Nížinný charakter je prerušovaný pahorkatinami a to na severe pohorím Tríbeč, severovýchod je lemovaný výbežkami Štiavnických vrchov a sčasti Pohronským Inovcom. Poloha a nížinný charakter sa podieľajú na tom, že patrí medzi najteplejšie a zároveň najsuchšie oblasti Slovenska. Priemerná januárová teplota na rovine je 1 až -2 °C, priemerná júlová teplota je viac ako 20 °C, priemerný ročný úhrn zrážok je 550 - 600 mm. Južné a juhovýchodné stráne Považského Inovca a Tríbeča zasahujú do mierne teplej, mierne vlhkej oblasti s miernou zimou, vyššie položené časti týchto pohorí a juhozápadná časť Štiavnických vrchov majú mierne teplé, vlhké, vrchovinaté podnebie.

Najvyšší bod (893 m n. m.) je na chrbte Považského Inovca v okrese Topoľčany, najnižší bod kraja (110 m n. m.) leží pri výtoku Dunaja z územia SR v okrese Nové Zámky.

Územie NSK patrí do euroregiónu Váh – Dunaj - Ipeľ a povodia európskeho veľtoku Dunaj, do ktorého sa pri Komárne vlieva Váh s Nitrou, severovýchodne od Štúrova Hron so Sikenicou a vo východnej časti kraja Ipeľ so Štiavnicou a Krupinicou. Dunaj a Ipeľ zároveň vytvárajú prírodné štátne hranice s Maďarskom. Osou kraja je však rieka Nitra so svojím prítokom Žitavou. K známym vodným plochám patrí napr. Duchonka, Lipovina pri Bátovciach, bagroviská v Šuranoch, Komjaticiach, Kováčove, Chľabe a pod. Známe sú i Levické rybníky. NSK má aj bohaté zásoby podzemných vôd. Ich najvýznamnejšia oblasť výskytu je Podunajská nížina (okrajová časť Žitného ostrova). Známy je aj výskyt minerálnych a geotermálnych vôd. Kyselky vystupujú v Kalinčiakove, Malinovci, Santovke a Slatine. Geotermálne vody boli navŕtané napr. v Nových Zámkoch, Štúrove, Dvoroch nad Žitavou, Šali, Diakovciach, Vlčanoch, Podhájskej, Poľnom Kesove, Komárne, Patinciach, Štúrove a pod.

Pôdny kryt regiónu tvoria hlavne pôdne typy nížin. Z lesov v súčasnosti dominujú dubové, bukové a dubovo - hrabové lesy. V oblasti Podunajskej nížiny žije asi 20 % našej fauny, ktorá sa inde na Slovensku nenachádza. Živočíšstvo je reprezentované biotopmi lužných lesov a kultúrnej stepi.

Nitriansky kraj je dobre prepojený cestnými komunikáciami medzi okresmi a aj medzinárodnými cestnými ťahmi. Najvýznamnejším cestným ťahom je ťah „E 571“ zaradený do siete rýchlostných ciest ako R 1, ktorého súčasťou sú cesty I. triedy I/51 a I/65. Ďalšie cesty I. triedy sú I/63 napojená na I/76, I 64 napojená na diaľnicu D1, cesta I/75 (v smere Šaľa – Nové Zámky – Levice – Tekovské Lužany) a I/66, ktorá je súčasťou európskeho ťahu E77 zaradená do siete rýchlostných ciest ako plánovaná rýchlostná cesta R3. Cez NSK prebieha európsky multimodálny koridor č. IV. Berlín/Norimberg – Praha – Kúty – Bratislava – Nové Zámky – Štúrovo - Budapešť – Constanta/Thesaloniki/Istanbul, ako aj NSK leží v dotyku s európskym multimodálnym koridorom č. VI. Gdansk – Grudziadz/Varšava – Katovice – Žilina – Bratislava, prepojenie na koridor č. IV. Ostatnú cestnú sieť tvoria cesty II. a III. triedy.

Územím prechádza aj medzinárodná magistrálna trať železničnej dopravy. Najdôležitejšou železničnou traťou je trať 130 Bratislava – Štúrovo – Maďarsko. Územím prechádzajú nasledovné železničné trate (trať č. 130, 131, 134, 135, 136, 140, 141, 142, 150, 151, 152, 153). Dôležité sú tie trate, na ktorých jazdia vlaky IC, EC, R, Ex, Zr.

Dĺžka železničnej trate v kraji je 625 km, z toho 537 km sú jednokoľajové trate a 158 km je elektrifikovaných. Rozvíjaním železničnej dopravy by bolo vhodné zefektívniť a zrýchliť viaceré trate (napr. prepojenie krajského mesta Nitry s hlavným mestom SR Bratislavou, prepojenie Nitry na trať 130 v priestore Šale, elektrifikácia trate v úseku Nové Zámky – Nitra atď.).

Siete vodných ciest sú napojené na medzinárodné vodné cesty:

- medzinárodná vodná cesta E 80 Dunaj (koridor č. VII Dunaj)

- medzinárodná vodná cesta E 81 Váh

Prístavy sa nachádzajú v Komárne, Šali a Štúrove. Prístavy v Komárne a Štúrove vyhovujú podmienkam pre medzinárodnú vnútrozemskú plavbu a prístav v Šali je súčasťou vodnej cesty v dĺžke 70 km s obmedzenými podmienkami pre plavbu lodí v úseku Komárno – Sereď ako I. etapa Vážskej vodnej cesty.

V NSK sa v súčasnosti nachádza 12 letísk. Z toho je 11 letísk so spevnenou pristávacou (odletovou) dráhou, ktoré slúžia pre agrochemické účely a jedno letisko medzinárodného významu pre nepravidelnú leteckú dopravu. Letiská využívané pre agrochemické účely sú vybudované v týchto lokalitách: Nové Zámky, Zemné (okres Nové Zámky), Chotín (okres Komárno),Tekovský Hrádok, Pohronský Ruskov, Plášťovce a Zbrojníky (okres Levice), Ludanice, Horné Obdokovce, Veľké Ripňany (okres Topoľčany) a v Čabe (okres Nitra). V kategórii „vybrané regionálne letisko s rozvojovými možnosťami“ je letisko v Nitre – Janíkovciach, ktorému bol pridelený medzinárodný štatút Štátnou leteckou inšpekciou SR o prevádzkovej schopnosti letiska. Toto letisko má výhodnú polohu i opodstatnenie k prevádzkovaniu pravidelnej vnútroštátnej i medzinárodnej prepravy osôb a tovarov nízko kapacitnými lietadlami. Rozšírenie kapacity letiska pre lietadlá s nosnosťou nad 5 700kg je možné iba vybudovaním betónovej pristávacej (odletovej) dráhy jej osvetlením a modernizáciou jestvujúcich objektov a zariadení letiska.

Z veľkoplošných chránených území zasahujú do Nitrianskeho kraja časti troch chránených krajinných oblastí - CHKO Ponitrie, CHKO Štiavnické vrchy a CHKO Dunajské luhy. Maloplošných chránených území je 125, z toho chránených areálov je 58, prírodných rezervácií 34, národných prírodných rezervácií je 14 a prírodných pamiatok je 18. Medzinárodný význam z hľadiska Ramsarskej konvencie majú lokality biotopov vodného vtáctva Číčovské mŕtve rameno, Parížske močiare a Dunajské luhy. V okrese Levice sa nachádza pamiatková rezervácia ľudovej architektúry - skalné obydlia v obci Brhlovce.